Borovica hladká je drevina pestovaná lesníkmi na území Českej republiky už od 18. storočia. Vďaka vlastnostiam, pre ktoré bola lesníkmi v minulosti vyhľadávaná, si však v posledných rokoch vyslúžila status inváznej dreviny. Nasledujúci text predstavuje syntézu rôznych odborných štúdií a poznatkov o borovici hladkej a jej vlastnostiach, vďaka ktorým je možné ju v Českej republike považovať za inváznu rastlinu.
Aké vlastnosti robia z borovice hladkej v Českej republike inváznu rastlinu?
Borovica hladká (Pinus strobus) patrí medzi stálezelené ihličnany z čeľade Pinaceae. Jej charakteristickým znakom sú ihlice usporiadané v zväzkoch po piatich. Pochádza z východnej časti Severnej Ameriky.
V malom rozsahu sa pestovala v Európe, konkrétne v Paríži už v 16. storočí, hlavne ako okrasná rastlina v parkoch. V roku 1705 začala byť v Európe rozšírenejšia vďaka vplyvu anglického lorda Weymoutha (z čoho vychádza aj jej český názov – borovice vejmutovka), ktorý ju vysádzal na svojich pozemkoch.
Prvá zmienka o jej výskyte v Českej republike pochádza z roku 1784, kedy bola pestovaná na okrasné účely. Na lesnícke účely začala byť využívaná krátko potom, v roku 1789, pričom jej prvé výsadby boli uskutočnené na mieste dnešného národného parku České Švýcarsko. Rovnako ako v ostatných častiach Európy, aj v Českej republike bola vysádzaná za účelom obohatenia existujúcich lesníckych monokultúr, čím mala podporovať odolnosť týchto ekosystémov proti škodcom.
Medzi vlastnosti, ktoré z nej robia vhodnú produktívnu lesnícku drevinu patrí jej schopnosť rýchlo rásť (rastie rýchlejšie ako v ČR pôvodná borovica lesná (Pinus sylvestris), okrem toho tiež vytvára hustejšie koruny), v mladosti dobre znáša zatienenie a v podraste dobre zmladzuje. Lesníci ju odporúčajú (resp. odporúčali) tiež kvôli hustému opadu (v porovnaní s borovicou lesnou je opad borovice hladkej hustejší, opadáva skôr a zároveň sa horšie rozkladá a výraznejšie okysľuje, ktorý zabraňuje odparovaniu vody z pôdy a bráni v raste iných druhov rastlín. Jej drevo bolo využívané na stavebné účely, ako palivo, ale aj ako materiál na výrobu papiera.
Nové výsadby boli v Českej republike zakladané ešte aj v roku 2002. V posledných 30 rokoch bolo zaznamenané jej výrazné zmladzovanie v okolí pôvodných výsadieb a šírenie do okolia pomocou diaspor.
Borovica hladká sa vyskytuje v mierne teplom a prevažne vlhkom podnebí. V Českej republike je pestovaná v stredne a mierne teplých oblastiach vo výške 300-600 m n. m. Dobre sa jej darí na priepustných piesčitých pôdach a často rastie na strmých svahoch.
Ako je možné vidieť na mape č. 1, borovica hladká je hojne rozšírená prevažne v okolí pôvodnej výsadby, v oblasti dnešného NP České Švýcarsko. Mapa č. 2 však ukazuje aj ďalšie záznamy jej výskytu na celom území Českej republiky.
zdroj:https://journals.plos.org, https://pladias.cz
Šírenie semien a životné stratégie
Na svoje šírenie využíva borovica hladká anemochornú aj zoochornú stratégiu. Semená vypadávajú zo šišiek ešte na strome. Každé semeno má na seba krídlo, ktoré mu pomáha pri lete vzduchom. Odborníci zistili, že semeno je takýmto spôsobom schopné odletieť od materskej rastliny až do vzdialenosti 757 m. Semenám pomáhajú v šírení tiež živočíchy, ktoré ich zbierajú zo zeme a ukladajú do svojich zimných zásob, čím ich ochránia pred prípadnými nepriaznivými podmienkami a semená tak môžu na jar vyklíčiť. Borovica hladká plodí od svojich 15 rokov.
Niekoľko štúdií sa venuje rôznym stratégiam, ktoré borovica hladká počas svojho života uplatňuje. Mnohé z týchto štúdií poukazujú na rozdiely medzi inváznou borovicou hladkou a v Českej republike domácou borovicou lesnou, pričom väčšina týchto rozdielov sa preukazuje v konkurenčnej výhode borovice hladkej.
Zaujímavý je napríklad jej symbiotický vzťah s niektorými typmi húb. Pri jednom výskume sa porovnávala biomasa ektomykorhizálnych húb v okolí koreňov borovice hladnej a borovice lesnej. Výsledky tohto výskumu ukázali, že biomasa húb v oblasti koreňov borovice hladkej je štatisticky významne nižšia ako v oblasti koreňov borovice lesnej. Keďže ektomykorhízne huby získavajú energiu z produktov fotosyntézy rastlín, na ktorých korene sa viažu, menšie množstvo týchto húb v okolí koreňov borovice hladkej naznačuje, že z koreňov uvoľňuje táto drevina pre huby menšie množstvo cukrov. Predpokladá sa, že borovica hladká túto ušetrenú energiu využíva pre svoj vlastný rast v počiatočných štádiách vývoja a získava tak oproti borovici lesnej konkurenčnú výhodu.
Iný výskum sa zaoberal porovnávaním rastu borovice hladkej a lesnej na rôznych pôdach. Výsledky tejto štúdie, okrem iného, ukazujú, že za prítomnosti nevyhovujúcich podmienok (vysoká kyslosť pôdy a/alebo príliš nízke alebo naopak príliš vysoké množstvo živín) sa lepšie ujímajú semenáčky borovice hladkej a ich rast je tiež rýchlejší v porovnaní so semenáčkami borovice lesnej.
Rôznym formám stratégií, ktoré borovica hladká využíva v rôznych fázach svojho rastu, zistili odborníci, že v závislosti na prostredí, v ktorom sa táto borovica vyskytuje, využíva rôzne rastové stratégie, čím zabezpečuje neustály rast celej populácie. Na nižšie položených lokalitách sa táto borovica sústreďuje prevažne na generatívne rozmnožovanie, zatiaľ čo jedinci vyskytujúci sa vo vyššie položených lokalitách využívajú svoje zdroje primárne k prežitiu.
Ktoré vlastnosti borovice hladkej teda prispievajú k tomu, že môže byť v Českej republike
považovaná za inváznu rastlinu?
Ako bolo uvedené v texte vyššie, borovica hladká:
- Pochádza zo Severnej Ameriky – do Českej republiky bola zavlečená a je teda nepôvodným druhom.
- Dobre zmladzuje.
- Vyskytuje sa aj na svahoch, teda v ťažko dostupnom teréne, ktorý komplikuje jej prípadné odstraňovanie.
- Jej najvýraznejšia populácia je na území NP České Švýcarsko, kde z podstaty pravidiel ochrany národných parkov nie je jednoduché jedince tohto druhu odstraňovať.
- Semená sa môžu šíriť aj na veľké vzdialenosti – nové populácie sa teda môžu vytvárať aj namiestach vzdialených od materskej rastliny.
V porovnaní s borovicou lesnou:
- rýchlejšie rastie;
- vytvára hustejšie koruny, čím vytvára viac zatienenia a mení mikroklímu stanoviska;
- má hustejší a kyslejší opad, čím prispieva k okysľovaniu pôdy a opäť mení podmienky stanoviska – hustý opad tiež bráni v raste iným rastlinám;
- necháva viac energie vytvorenej fotosyntézou pre svoj vlastný rast v počiatočných štádiách;
- lepšie zvláda nepriaznivé kyslé pôdne podmienky, príliš málo alebo príliš mnoho živín – k jej lepšej konkurencieschopnosti oproti borovici lesnej teda môžu prispievať kyslé dažde, často spôsobené človekom, alebo eutrofizácia podzemných vôd a pôd zapríčinená napr. nevhodným využívaním hnojív na poľnohospodárskych pôdach.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že okrem toho, že je borovica hladká na území ČR nepôvodným druhom, disponuje aj širokým spektrom vlastností, ktoré jej dávajú konkurenčnú výhodu oproti pôvodnej borovici lesnej a iným lesným druhom. Vďaka vymenovaným vlastnostiam mení podmienky stanoviska a vytláča iné druhy.
Autorka Alexandra Snováková je studentkou Environmentalistiky na FSS MUNI v Brně.
Fotogalerie:
